Nový kríž v sedle pod Kýčerou

"V Sedle pod Hnilickou Kýčerou stojí nový kríž. Za posledných sto rokov je to už štvrtý, či piaty. S krížmi už tak chodí... Kamenné sa časom rozdrolia a rozpadnú, železné zhrdzavejú, drevené zhnijú... A tie ľudské? Tiež časom zaniknú, problém sa vyrieši, rana prestane bolieť, jeden si zvykne, iný sa zmení...

Skôr či neskôr skončí každý kríž. Aj keď vtedy, keď sa s ním musíme boriť, to znie ako neuveriteľne chabá útecha.
Lenže tento nový kríž asi nestojí preto, aby nám pripomínal naše vlastné kríže. Ľudia majú mnohé dôvody, prečo kríže stavajú. Preto ich nájdeme na miestach tragédií aj pamätných udalostí, pre niekoho je kríž pamätníkom, pre iného orientačným bodom, pre ďalšieho integrálnou súčasťou krajiny a kultúry... Pre tých, ktorí sme chodia často, je tento kríž samozrejmosťou, miestom, ku ktorému sa môžeme zísť zo všetkých strán, do ticha, pokoja... Miestom stretnutia." (Úryvok z homílie vdp. Jožka Možiešika, 8. 5. 2018 pri kríži)

V nedeľu 6. mája skupina pútnikov vyniesla do sedla nový kríž. Drevo pôvodného kríža po 26 rokoch spráchnivelo, a bola nutná výmena. Pri kríži sa s nami zišli aj páni Karol Kavec a Štefan Pekarík - ktorí osádzali starý kríž. Fotografie K. Uhlárika - link.

V utorok 8. mája napoludnie sme sa dvanástykrát stretli pri svätej omši pod krížom. Hlavný celebrant Jozef Možiešik požehnal nový kríž.  Sv. omše sa okrem 5 kňazov zúčastnilo približne 500 veriacich z Turca, Rajeckej doliny aj iných kútov Slovenska. Modlili sme sa za vdp. Štefana Barillu z Valče, ktorý v máji slávi 30. výročie kňazskej vysviacky. Po bohoslužbe sme sa delili o jedlo (pri nových obrusoch), ale najmä o čas, zážitky, obyčajnú ľudskú blízkosť. Fotografie Karola Uhlárika - link

Ďakujeme všetkým, vďaka ktorým je pod Kýčerou nový kríž, každému, kto pomohol s prípravou sv. omše, a ďakujeme aj tým, ktorí s nami prišli ku krížu - na miesto ticha, pokoja, stretnutia.